Už niekoľko rokov žijeme veľmi hektické dni. V súkromí denno-denne riešime aj nečakané ale neodkladné problémy, okrem tých bežných. Všetci to poznáme. Pre každého je jeho problém veľmi dôležitý a intenzita akou ho preživa, kým nájde ako-tak uspokojivé riešenie, je tak zaťažujúca, že môže človeka vykoľajiť na rôzne dlhý čas z aktivity. Toto sa nám deje na dennom poriadku. Niekedy ale zabudneme, že sa to deje aj tomu druhému, nielen mne. Vo svojej bolesti a starostiach zareagujeme na všetko okamžite – reaktívne. Ideálne by bolo nereagovať v hneve a pod tlakom, to by sa otvorila cesta pre konštruktívnejšie návrhy, možno.
A tak to je aj teraz, tri týždne pred MS …
Je dosť dobrý a asi aj najvyšší čas pokúsiť sa prekročiť svoj tieň. Samozrejme, že to každý cíti ináč a to je tiež v poriadku. Každý z ľudí má svoju cestu a aj svoj čas, kedy otvorí tému „kolektív a kolegialita“.
Tí však, ktorí to cítite takto, alebo podobne, alebo ešte trocha váhate, zašprintujte pred cieľovou rovinkou a určite aj vašou pozitívnou snahou pretrhnete cieľovú pásku, nie ako jeden ale ako „ modelári Slovenska.“
…a potom sa trebárs aj pohádajte 🙂
Buďte však pripravení prijať aj možnosť, že to viac nebude. Možno je to zdanlivo zlá vízia ale skrýva v sebe aj pozitívnu alternatívu, že na ruinách starého vznikne celkom nové spoločenstvo, ktoré bude fungovať pod spoločným ideálom v radosti z lietania. Veď je to vaše krásne hobby.
Kiež by každý robil nie pretože musí, ale pretože to chce. Raz to tak bude, verím v takýto svet.
K.Ruislová